Autoimunitné ochorenie - príznaky, príčiny, typy

 

Najdôležitejších 5 bodov článku

 

• Čo je to autoimunitné ochorenie
• Príznaky autoimunitných ochorení
• Aké môžu byť autoimunitné ochorenia
• Ako sa diagnostikuje autoimunitné ochorenie
• 14 najčastejších autoimunitných ochorení

 

Predstavte si, že vaše telo je hrad a váš imunitný systém je armáda, ktorá bojuje proti votrelcom, ako sú baktérie. K autoimunitným ochoreniam dochádza pokiaľ vaša armáda nefunguje správne a napáda váš hrad.

 

Čo sú autoimunitné ochorenia?

Váš imunitný systém sa skladá z orgánov a buniek, ktoré majú za úlohu chrániť vaše telo pred baktériami, parazitmi, vírusmi a rakovinovými bunkami. Autoimunitné ochorenie je výsledkom toho, že imunitný systém náhodne napáda vaše telo, namiesto toho, aby ho chránil. Nie je jasné, prečo to imunitný systém robí.

 

Autoimunitné ochorenia môžu postihovať mnoho typov tkanív a takmer všetky orgány v tele. Môžu spôsobovať množstvo príznakov vrátane bolesti, únavy (vyčerpania), vyrážok, nevoľnosti, bolestí hlavy, závratov a ďalších. Konkrétne príznaky závisí od konkrétneho ochorenia.

 

Vedeli ste?

Je známych viac ako 100 autoimunitných ochorení. Medzi najčastejšie patrí lupus, reumatoidná artritída, Crohnova choroba a ulcerózna kolitída.

 

Porucha imunitného systému

Bunky imunitného systému nazývané T-lymfocyty (T-lymfocyty) používajú špeciálne receptory na svojom povrchu na identifikáciu cudzích mikróbov, ako sú baktérie a vírusy. Obvykle sú T-lymfocyty, ktoré reagujú na tkanivá tela, zničené týmusom, orgánom imunitného systému umiestneným za hrudnou kosťou.

 

T-lymfocyty, ktoré uniknú zničeniu, môžu byť aktivované spúšťačom. Presné spúšťače nie sú známe, ale medzi podozrivé patria vírusové infekcie a hormóny. Zbehnuté T-lymfocyty potom dajú pokyn B-lymfocytom, aby vytvorili protilátky proti danému tkanivu, orgánu alebo systému. Také protilátky sa nazývajú autoprotilátky.

 

Príznaky autoimunitného ochorenia

Rôzne autoimunitné ochorenia môžu mať podobné skoré príznaky. Medzi ne môžu patriť:

 

• únava,
• závraty alebo malátnosť,
• nízky stupeň horúčky,
• bolesti svalov,
• opuchy,
• problémy so sústredením,
• necitlivosť a brnenie rúk a nôh,
• vypadávanie vlasov,
• kožná vyrážka.

U niektorých autoimunitných ochorení, ako je psoriáza alebo reumatoidná artritída (RA), môžu príznaky prichádzať a odchádzať. Obdobie príznakov sa nazýva vzplanutie. Obdobie, kedy príznaky odznejú, sa nazýva remisie.

 

Jednotlivé autoimunitné ochorenia môžu mať aj svoje vlastné jedinečné príznaky v závislosti od postihnutých telesných systémov. Napríklad pri cukrovke 1. typu sa môže vyskytnúť extrémny smäd a úbytok hmotnosti. Zápalové ochorenie čriev (IBD) môže spôsobovať nadúvanie a hnačku.

 

 

Aké sú autoimunitné ochorenia?

Medzi bežné autoimunitné ochorenia patrí viac ako 100 známych ochorení.

Ochorenie kĺbov a svalov:

 

• psoriatická artritída,
• reumatoidná artritída (RA),
• Sjögrenov syndróm,
• systémový lupus erythematosus (lupus, SLE).

Ochorenie tráviaceho traktu:

 

• Crohnova choroba,
• celiakia,
• ulcerózna kolitída.

Choroby kože:

 

• dermatomyozitída,
• vitiligo,
• lupienka.

vitiligo

Ochorenia endokrinného systému:

 

• Gravesova choroba,
• Hashimotova tyreoiditída,
• Addisonova choroba.

Ochorenia nervového systému:

 

• chronická zápalová demyelinizačná polyneuropatia (CIDP),
• Guillain-Barrého syndróm,
• roztrúsená skleróza (RS).

Ďalšie ochorenie:

 

• Myasthenia gravis,
• autoimunitná vaskulitída,
• diabetes 1. typu,
• perniciózna anémia.

 

Čo môže spôsobiť autoimunitné ochorenie?

Lekári presne nevedia, čo je príčinou nesprávneho fungovania imunitného systému. Napriek tomu je u niektorých ľudí pravdepodobnosť vzniku autoimunitného ochorenia vyššia ako u iných.

 

Medzi faktory, ktoré môžu zvyšovať riziko vzniku autoimunitného ochorenia, môžu patriť:

 

• Pohlavie - ženy vo veku 15 až 44 rokov, majú väčšiu pravdepodobnosť, že ochorejú autoimunitným ochorením, než muži.
  
  
• Rodinná anamnéza - pravdepodobnosť vzniku autoimunitných ochorení môže byť vyššia vďaka zdedeným génom, ale môžu k nej prispievať aj faktory prostredia.
  
  
• Faktory životného prostredia - vystavenie slnečnému žiareniu, ortuti, chemickým látkam, ako sú rozpúšťadlá alebo látky používané v poľnohospodárstve, cigaretovému dymu alebo niektorým bakteriálnym a vírusovým infekciám, vrátane COVID-19, môže zvýšiť riziko autoimunitného ochorenia.
  
  
• Etnická príslušnosť - niektoré autoimunitné choroby sa častejšie vyskytujú u ľudí z určitých skupín. Napríklad u belochov z Európy a Spojených štátov môže byť vyššia pravdepodobnosť vzniku autoimunitného svalového ochorenia, zatiaľ čo lupus sa častejšie vyskytuje u ľudí afroamerického, hispánskeho alebo latinskoamerického pôvodu.
  
  
• Výživa - strava a živiny môžu mať vplyv na riziko a závažnosť autoimunitného ochorenia.
  
  
• Ďalšie zdravotné problémy - niektoré zdravotné stavy, vrátane obezity a iných autoimunitných ochorení, môžu zvyšovať pravdepodobnosť vzniku autoimunitného ochorenia.

 

 

Diagnostika autoimunitných ochorení

Potvrdenie diagnózy môže vyžadovať čas a niekoľko rôznych druhov testov. Príznaky mnohých autoimunitných ochorení vyzerajú ako príznaky iných ochorení, takže stanovenie správnej diagnózy môže trvať mesiace alebo dokonca roky.

 

Lekár môže začať tým, že vás vyspovedá ohľadom vašich príznakov a zdravotnej anamnézy. Potom môže vykonať niektoré testy, ktoré sa bežne používajú na diagnostiku autoimunitných ochorení.

 

Krvné testy

Lekár môže použiť rôzne krvné testy, aby prekontroloval všetky príznaky, ktoré ste popísali. Jeden z bežných testov, známy ako skríning autoprotilátok, hľadá protilátky, ktoré napádajú vaše vlastné tkanivá (autoprotilátky).

 

Prítomnosť autoprotilátok v krvi síce nestačí na potvrdenie diagnózy autoimunitného ochorenia, ale je to začiatok. Ďalšie krvné testy, ktoré môže lekár použiť, zahŕňajú:

 

• test na antinukleárne protilátky,
• kompletný krvný obraz,
• rýchlosť sedimentácie erytrocytov,
• komplexný metabolický panel,
• C-reaktívny proteín (CRP),
• vyšetrenie moču.

 

 

Zobrazovanie

Lekár môže pomocou týchto testov hľadať viditeľné príznaky autoimunitného ochorenia. Napríklad ultrazvuk a röntgen môžu odhaliť problémy s kĺbmi a magnetická rezonancia môže ukázať poškodenie hlboko v tele.

 

Aké sú najčastejšie autoimunitné choroby?

Vedci identifikovali viac ako 100 autoimunitných ochorení. Tu je 14 najčastejších z nich.

 

Cukrovka 1. typu

Pankreas produkuje hormón inzulín, ktorý pomáha regulovať hladinu cukru v krvi. Pri cukrovke 1. typu imunitný systém ničí bunky pankreasu produkujúce inzulín.

 

Vedeli ste?

Vysoká hladina cukru v krvi pri cukrovke 1. typu môže poškodiť cievy a orgány. To sa môže týkať napríklad srdca, obličiek, očí a nervov.

 

Reumatoidná artritída (RA)

Pri RA váš imunitný systém napadá kĺby. To spôsobuje príznaky postihujúce kĺby, ako sú napríklad opuchy, teplo, bolestivosť a stuhnutosť.

 

Hoci RA častejšie postihuje ľudí s pribúdajúcim vekom, môže začať už po tridsiatke. Príbuzný stav, juvenilná idiopatická artritída, môže začať v detstve.

 

Psoriáza/psoriatická artritída

Kožné bunky rastú a potom sa vylučujú, keď už nie sú potrebné. Lupienka spôsobuje príliš rýchle množenie kožných buniek. Prebytočné bunky sa hromadia a vytvárajú zapálené škvrny.

 

Na svetlejších odtieňoch kože sa môžu škvrny javiť červené so striebristo bielymi šupinkami povlaku. Na tmavších odtieňoch pleti môže lupienka vyzerať purpurovo alebo tmavo hnedo so šedými šupinkami.

 

Až u 30% ľudí s lupienkou sa tiež vyvinie psoriatická artritída. Tá môže spôsobiť kĺbové príznaky, ktoré zahŕňajú opuchy, stuhnutosť a bolesť.

 

 

Roztrúsená skleróza

Roztrúsená skleróza (RS) poškodzuje ochranný obal obklopujúci nervové bunky (myelínovú pošvu) v centrálnom nervovom systéme. Poškodenie myelínovej pošvy spomaľuje rýchlosť prenosu správ medzi mozgom a miešanou do a zo zvyšku tela.

 

Toto poškodenie môže viesť k necitlivosť, slabosť, problémy s rovnováhou a problémy s chôdzou. Rôzne formy RS postupujú rôznou rýchlosťou. Jedným z najčastejších problémov s pohyblivosťou u RS sú problémy s chôdzou.

 

Zápalové ochorenie čriev

Zápalové ochorenie čriev (IBD) opisuje stavy, ktoré spôsobujú zápal v sliznici črevnej steny. Každý typ IBD postihuje inú časť tráviaceho traktu.

 

Crohnova choroba môže spôsobiť zápal v ktorejkoľvek časti tráviaceho traktu, od úst až po konečník. Ulcerózna kolitída postihuje sliznicu hrubého čreva (tračníka) a konečníka. Medzi bežné príznaky IBD môžu patriť hnačka, bolesti brucha a krvácajúce vredy.

 

Systémový lupus erythematodes (SLE)

Hoci lekári v 19. storočí prvýkrát popísali lupus ako kožné ochorenie kvôli vyrážke, ktorú bežne vytvára, systémová forma, ktorá je najčastejšia, v skutočnosti postihuje mnoho orgánov.

 

Môže sa jednať napríklad kĺby, obličky, mozog, srdce. Medzi bežné príznaky patrí bolesť kĺbov, únava a vyrážky. Viac o lupuse v tomto článku.

 

 

Addisonova choroba

Addisonova choroba postihuje nadobličky, ktoré produkujú hormóny kortizol a aldosterón a tiež androgénne hormóny. Príliš málo kortizolu môže ovplyvniť spôsob, akým telo využíva a ukladá sacharidy a cukor (glukózu). Príliš málo aldosterónu môže viesť k strate sodíka a nadbytku draslíka v krvnom obehu.

 

Medzi bežné príznaky Addisonovej choroby môžu patriť slabosť, únava, úbytok hmotnosti a nízka hladina cukru v krvi.

 

Gravesova choroba

Gravesova choroba napáda štítnu žľazu v krku a spôsobuje, že produkuje príliš veľa svojich hormónov. Hormóny štítnej žľazy riadia spotrebu energie v tele, tzv. metabolizmus.

 

Príliš veľa týchto hormónov zvyšuje aktivitu vášho tela a spôsobuje príznaky, ktoré môžu zahŕňať zrýchlený srdcový tep (tachykardia), neznášanlivosť tepla, neúmyselné chudnutie a zdurenie štítnej žľazy (struma).

 

U niektorých ľudí s Gravesovou chorobou sa môžu vyskytnúť aj príznaky postihujúce kožu (Gravesova dermopatia) alebo oči (Gravesova oftalmopatia).

 

Sjögrenova choroba

Toto ochorenie postihuje exokrinné žľazy ako napríklad slzné, slinné, potné či pošvové. Charakteristickými príznakmi Sjögrenovej choroby sú suchosť očí a suchosť v ústach, ale môže postihnúť aj vaše kĺby alebo kožu.

 

 

Hashimotova tyreoiditída

Pri Hashimotovej tyreoiditíde dochádza k spomaleniu produkcie hormónov štítnej žľazy až k ich nedostatku. Medzi bežné príznaky Hashimotovej tyreoiditídy môžu patriť priberanie na váhe, citlivosť na chlad, únava, vypadávanie vlasov a zdurenie štítnej žľazy (struma).

 

Myasthenia gravis

Myastenia gravis postihuje nervové impulzy, ktoré pomáhajú mozgu ovládať svaly. Keď je komunikácia medzi nervami a svalmi narušená, signály nemôžu nasmerovať svaly ku kontrakcii.

 

Najčastejším príznakom je svalová slabosť. Môže sa zhoršovať pri aktivite a zlepšovať pri odpočinku. Svalová slabosť môže tiež postihovať pohyby očí, otváranie a zatváranie očí, prehĺtanie a pohyby tváre.

 

Celiakia

Ľudia s celiakiou nemôžu jesť potraviny obsahujúce lepok, bielkovinu, ktorá sa nachádza v pšenici, raži a ďalších obilných produktoch. Pokiaľ sa lepok nachádza v tenkom čreve, imunitný systém napáda túto časť tráviaceho traktu a spôsobuje zápal.

 

Ľudia s celiakiou môžu mať po konzumácii lepku zažívacie problémy. Príznaky môžu zahŕňať zvracanie, hnačka, zápcha a krvácanie z brucha. Viac o celiakii tomto článku.

 

Vedeli ste?

Podľa Národného inštitútu pre diabetes a choroby tráviaceho ústrojenstva a obličiek trpí celiakiou asi 1% ľudí na svete.

 

 

Autoimunitná vaskulitída

Autoimunitná vaskulitída vzniká, keď imunitný systém napáda krvné cievy. Vzniknutý zápal zužuje tepny a žily, takže nimi prúdi menej krvi.

 

Perniciózna anémia

Perniciózna anémia môže vzniknúť, keď autoimunitná porucha spôsobí, že vaše telo neprodukuje dostatok látky zvanej vnútorný faktor. Nedostatok tejto látky znižuje množstvo vitamínu B12, ktoré vaše tenké črevo vstrebáva z potravy. To môže spôsobiť nízky počet červených krviniek.

 

Bez dostatku tohto vitamínu sa u vás vyvinie anémia a schopnosť vášho tela správne syntetizovať DNA bude zmenená. To môže spôsobiť príznaky, ktoré zahŕňajú únavu, slabosť a bolesti hlavy.

 

Toto zriedkavé autoimunitné ochorenie sa zvyčajne vyskytuje u ľudí vo veku 60 až 70 rokov a starších.

 

 

Autor: Tereza Hoffmannová 

 

Na kvalite a správnosti informácií, ktoré s vami zdieľame v našich článkoch, nám záleží rovnako ako na našich produktoch samotných.
Pokiaľ ste našli v našom článku nejakú chybu, preklep, či nezrovnalosť, dajte nám vedieť na info@herbalus.cz alebo nám zavolajte na číslo +421 948 203 208.

 

Zdroje:

https://www.betterhealth.vic.gov.au/health/conditionsandtreatments/autoimmune-disorders

https://www.webmd.com/a-to-z-guides/autoimmune-diseases 

https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/21624-autoimmune-diseases 

https://www.hopkinsmedicine.org/health/wellness-and-prevention/autoimmune-disease-why-is-my-immune-system-attacking-itself

 

Kto je autorom tohto článku?

 

 

 

Bc. Tereza Hoffmannová 
Narodená 5.8.2000 v Třinci 
Vyštudovala som biológiu a geografiu. Radím sa medzi milovníkov prírody, hôr a tiež sa zaujímam o účinky prírodných látok, ich využitie a prínos pre naše zdravie.