Dopamín - za čo je zodpovedný? Prečo je dôležitý a ako funguje?

Dopamín alebo tiež hormón šťastia a stresu je neurotransmiter, ktorý hrá v našom tele veľmi dôležitú regulačnú úlohu. Nedostatok aj nadbytok dopamínu sú veľmi škodlivé. Zistite, čo je tento neurotransmiter zač a ako funguje.

 

Čo je dopamín?

Dopamín je neurotransmiter, teda organická chemická zlúčenina zo skupiny katecholamínov, ktorá v našom tele plní úlohu hormónu. Centrálny nervový systém je zodpovedný za syntézu a uvoľňovanie dopamínu. Dopamín pôsobí na dopamínové receptory v mozgu.

 

Tento hormón môže byť tiež syntetizovaný periférnymi tkanivami. Tam prejavuje autokrinnú aktivitu, čo znamená, že pôsobí na rovnaké bunky, z ktorých pochádza. Dopamín ako jeden z hlavných neurotransmiterov ovplyvňuje mnoho procesov - jeho nadbytok aj nedostatok nepriaznivo ovplyvňujú organizmus a môžu mať vážne dopady.

 

Ako vzniká dopamín?

Syntéza dopamínu je vykonávaná neurónmi a bunkami drene nadobličiek. Dopamín sa tvorí ako výsledok chemických premien L-fenylalanínu na L-tyrozín a potom na L-DOPA. Z prekurzora (L-DOPA) sa tvorí dopamín.

 

Medziprodukty tejto reakcie sú aminokyseliny, a preto sa nachádzajú vo väčšine proteínov. Sú teda pre človeka ľahko dostupné. Dopamín sa tiež nachádza v potravinách. Telo ho však týmto spôsobom nevstrebáva. Tento hormón neprechádza hematoencefalickou bariérou a musí byť telom syntetizovaný z prekurzorov.

 

Samotný dopamín môže byť aj prekurzorom iných látok. Prechádza ďalšími biochemickými premenami a podieľa sa na syntéze noradrenalínu a adrenalínu – veľmi dôležitých hormónov, ktoré sú zodpovedné okrem iného pre mobilizáciu nášho tela k akcii.

 

 

Za čo je zodpovedný dopamín?

Dopamín je neurotransmiter zodpovedný za:

 

• motorický pohon, koordinácia tela a svalový tonus;
• emočné procesy a duševné činnosti;
• regulácia sekrécie ďalších dôležitých hormónov, ako je prolaktín.

 

Dopamín ovplyvňuje rôzne oblasti nervového systému. Je to hlavný neurotransmiter extrapyramídového nervového systému zodpovedný za reguláciu tonusu kostrového svalstva a spúšťanie dobrovoľných pohybov.

 

Poruchy vnútri extrapyramídového nervového systému spôsobujú napr. výskyt mimovoľných pohybov, zmeny svalového tonusu alebo poruchy koordinácie pohybu. Dopamín tiež stimuluje prácu limbického systému, ktorý je zodpovedný napr. pre emočné správanie, motiváciu, koncentráciu alebo pamäťové procesy.

 

Dopamín je navyše zodpovedný za prenos signálov do hypofýzy, čo ovplyvňuje reguláciu tvorby hormónu prolaktínu, gonadotropínu a somatropínu.

 

Ako dopamín funguje?

Dopamín ovplyvňuje mnoho telesných procesov. Doteraz ešte nie sú známe všetky jeho vlastnosti. Nižšie uvádzame tie najzaujímavejšie z nich:

 

• Dopamín v ľudskom mozgu je zodpovedný za riadenie motoriky, motiváciu na konanie a tiež za kognitívne procesy, ako je zapamätanie, myslenie a riešenie problémov.
• Úloha dopamínu nie je úplne pochopená. Stále existujú určité špekulácie o účinkoch dopamínu na určité mozgové štruktúry, ako sú jeho účinky na zadný hypotalamus. Vedci očakávajú súvislosť medzi týmto účinkom a syndrómom nepokojných nôh, ale táto korelácia sa stále skúma.
• Vplyvom dopamínu na pohybový proces jeho nedostatok (charakteristický okrem iného pre Parkinsonovu chorobu) spôsobuje stuhnutosť a problémy so začatím pohybu.
• Dopamín ovplyvňuje systém odmien v mozgu. Funguje ako signál odmeny. Neuróny, ktoré vylučujú tento hormón, sú aktivované odmeňujúcimi situáciami. To znamená, že sa vylučovanie dopamínu zvyšuje v situáciách, ktoré sú pre našu myseľ „príjemné“.
• Návykové látky priamo či nepriamo zvyšujú uvoľňovanie tohto hormónu, čo spôsobuje fenomén baženia po návykovej látke a poťažmo aj závislosť.
• V imunitnom systéme dopamín ovplyvňuje lymfocyty. Môže byť tiež syntetizovaný a uvoľňovaný v imunitných bunkách a hlavným účinkom je zníženie aktivity lymfocytov.
• V pankrease je tento hormón zodpovedný za zníženie množstva inzulínu vylučovaného beta bunkami.

 

 

Prečo sa dopamínu hovorí hormón šťastia a stresu?

Dopamín reguluje sekréciu prolaktínu, preto sa mu pripisujú vlastnosti hormónu šťastia a stresového hormónu. Zvýšené uvoľňovanie prolaktínu možno pozorovať oi pri spánku, pohlavnom styku, intenzívnej fyzickej námahe, v tehotenstve a dojčení, ale aj v stresových situáciách.

 

Dopamín sa podieľa na pôsobení tzv. systém odmien aktiváciou tzv. centrum potešenia: pretože sa jeho úroveň zvyšuje pri činnostiach, ktoré nám prinášajú potešenie, motivuje nás k ich vykonávaniu. Pri čakaní na tieto aktivity je tiež pozorovaná aktivita dopamínových neurónov. Stimulácia dopamínových receptorov môže byť spôsobená rôznymi podnetmi, ako je výhra, jedlo, pitie alebo sex.

 

Čo zvyšuje hladinu dopamínu?

• Meditácie a ďalšie činnosti, ktoré vyžadujú sústredenie (napr. maľovanie alebo háčkovanie) a tým uľavujú nervovej sústave;
• fyzická aktivita;
• strava bohatá na živočíšne produkty a bielkoviny;
• probiotiká;
• zdravý spánok;
• inštrumentálna hudba;
• doplnky stravy obsahujúce niacín, železo, kyselinu listovú, vitamín B6;
• ginkgo biloba a kurkumín;
• slnko.

 

 

Nedostatok dopamínu - príčiny:

• Poškodenie a trauma mozgu vyvolané rázovou vlnou majú za následok zvýšenú expresiu markerov oxidatívneho stresu v hypotalame a aktiváciu osi spinali-sympatiku;
• pokročilá Parkinsonova choroba;
• toxické účinky liekov;
• encefalitída;
• nedostatok horčíka, zle zložená strava;
• poruchy spánku a depresie;
• hypotyreóza;
• s každou ďalšou dekádou života je poškodených 5 až 10 % dopaminergných neurónov, rizikovým faktorom je starnutie, pretože stupeň oxidačného poškodenia mozgu sa s vekom zvyšuje.

 

TIP: Horčík je najdôležitejší minerál v ľudskom tele - udržujte jeho hladinu v norme pomocou Magnézia - PRE SPÁNOK
a Magnézia - PRE ENERGIU.

 

Nedostatok dopamínu – sprievodné príznaky:

• Úzkostné poruchy a záchvaty paniky;
• vnútorné napätie;
• strata motivácie a apatie;
• neustála únava a nedostatok ochoty konať;
• depresia;
• poruchy pohybového aparátu - poruchy koordinácie, svalová stuhnutosť, pomalé pohyby, problémy s písaním, silná svalová slabosť.

 

Hladina dopamínu a závislosť – čo majú spoločné?

Nadmerná, neprirodzená aktivácia centra slasti môže viesť k závislosti – k stimulácii sekrécie dopamínu dochádza aj v dôsledku užívania psychoaktívnych látok. Pri zvýšení hladiny dopamínu sa znižuje citlivosť dopamínových receptorov, a preto je pre dosiahnutie rovnakého účinku potrebné zvýšiť dávku užívanej látky.

 

Odvykanie od takto chronicky užívaných látok vyvoláva abstinenčné príznaky, okrem iného v dôsledku zníženia stimulácie sekrécie dopamínu. Uvoľňovanie dopamínu spôsobuje zrýchlenie srdcovej frekvencie a rýchlejší prietok krvi, prejavuje sa aj pocitom eufórie. Na druhej strane sa nedostatok dopamínu v tele prejavuje okrem iného: pocity napätia a strachu.

 

• Návykové látky veľmi často ovplyvňujú hladinu dopamínu v tele.
• Kokaín, amfetamín a metamfetamín zvyšujú aktivitu dopamínergného systému.
• Iné stimulanty majú podobné vlastnosti.
• Pravidelná stimulácia tohto systému spôsobuje poruchy spočívajúce v znížení citlivosti dopamínových receptorov. To spôsobuje túžbu užívať vyššie a vyššie dávky, aby sa dosiahol rovnaký účinok.
• Čím väčšia je stimulácia dopamínergného systému, tým vyšší je návykový potenciál danej látky.
• Vysadenie drogy je ťažké. pretože telu trvá veľmi dlho, než obnoví správne fungovanie receptorov.
• Za zvýšenú aktivitu dopamínu stoji napríklad aj výherné automaty či sociálne siete, pretože sa dopamín produkuje v súvislosti s obdržanými lajkami, srdiečkami či práve jednoducho nadobudnutými pomyselnými peniazmi.

 

 

Ovplyvňuje dopamín vznik duševných chorôb?

Dopaminergný systém má vplyv na vznik schizofrénie. Antipsychotiká fungujú tak, že blokujú dopaminergné receptory, ktoré sú v mozgu nadmerne stimulované. Príliš nízke hladiny dopamínu môžu byť predzvesťou depresie. Mnoho štúdií naznačuje priamy vzťah nízkych hladín dopamínových prekurzorov a metabolitov k výskytu depresie. Mnoho antidepresív pôsobí práve zvýšením hladiny dopamínu.

 

Ako súvisí dopamín s Parkinsonovou chorobou?

 

Hladina dopamínu je kľúčová a ovplyvňuje vznik Parkinsonovej choroby. Ochorenie stuhnutého svalstva a trasu končatín je spôsobené práve nedostatkom dopamínu. Príčinou ochorenia je najčastejšie odumieranie mozgových buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu dopamínu.

 

Parkinsonova choroba sa lieči zvýšením množstva dopamínu v mozgu. To nie je ľahká úloha, pretože intravenózny dopamín nie je schopný prekonať mozgovú bariéru. Liečba preto spočíva v podávaní dopamínového prekurzora levodopy alebo iných látok, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú hladinu dopamínu v mozgu.

 

TIP: V súvislosti s liečbou Parkinsonovej choroby dosahujú skvelé výsledky CBD produkty vo forme olejov či kapsúl.

 

Dopamín ako liek – kedy sa užíva?

Dopamín sa používa aj ako liek - podáva sa intravenózne, vo forme kvapiek, predovšetkým pri septickom šoku, kardiogénnom šoku, ďalej pri infarkte myokardu, akútnom zlyhaní obličiek alebo príliš nízkom krvnom tlaku. Účinkom dopamínu v tejto forme je zvýšenie krvného tlaku. Zvyšuje aj silu kontrakcie srdcového svalu.

 

Dopamín vo vysokých dávkach stimuluje uvoľňovanie noradrenalínu z nervových zakončení. Dopamín ako liek sa používa iba na odporúčanie odborného lekára. Jeho účinok závisí od použitej dávky. Takto podaný dopamín pôsobí iba na periférne tkanivá a cievy bez toho, aby ovplyvnil emočný stav, pretože tento hormón nie je schopný prekročiť hematoencefalickú bariéru.

 

Prekurzory dopamínu sa používajú na ovplyvnenie nálady, zvýšenie motivácie a koncentrácie. Hojne dostupné sú doplnky stravy vo forme tabliet obsahujúcich napr. L-tyrozín alebo fenylalanín.

 

Lieky a látky, ktoré zvyšujú hladinu dopamínu:

 

• Metamfetamín a amfetamín;
• risperidón (na liečbu Parkinsonovej choroby);
• kokaín;
• heroín;
• metylfenidát (používaný pri závislosti od kokaínu);
• fenelzín (neselektívny, ireverzibilný inhibítor monoaminooxidázy, používaný na liečbu depresie a úzkostných porúch);
• L-DOPA (používa sa pri Parkinsonovej chorobe);
• asenapín (antipsychotikum, používané na liečbu akútnych epizód schizofrénie, bipolárne poruchy a manických epizód)
• pramipexol.

 

 

Aké sú normálne hodnoty dopamínu v krvi?

Norma dopamínu v krvi je pod 888 pmol/l (136 pg/ml). Dočasná koncentrácia dopamínu môže byť vyššia napr. v dôsledku fyzickej námahy, emócií alebo pod vplyvom stresu.

 

Ako vykonať test hladiny dopamínu?

Vyšetrenie dopamínu a ďalších katecholamínov je nariadené v prípade sekundárnej hypertenzie, rovnako ako v prípade podozrenia na ochorenia spojené s nadbytkom alebo nedostatkom dopamínu. Patrí k nim napr. rakovina, poškodenie nervového systému alebo niektoré genetické ochorenia.

 

Test zisťujúci hladinu dopamínu v tele sa vykonáva so vzorkou krvi (plazmy) odobratým zo žily na paži. Test sa pripravuje rovnako ako pri iných laboratórnych testoch zdržaním sa jedla a pitia (okrem malého množstva vody) 8-12 hodín pred odberom krvi. V niektorých prípadoch sa odporúča vykonať test na základe vzorky moču.

 

Autor: Tomáš Konieczny

 

Na kvalite a správnosti informácií, ktoré s vami zdieľame v našich článkoch, nám záleží rovnako ako na našich produktoch samotných. Pokiaľ ste našli v našom článku nejakú chybu, preklep, či nezrovnalosť, dajte nám vedieť na info@herbalus.cz alebo nám zavolajte na číslo +421 948 203 208.

 

Kto je autorom tohto článku?

 

Bc. Tomáš Konieczny
Narodený 4.7.1992 v Třinci
Vyštudoval ekonomický odbor, celý život sa však venoval cestovnému ruchu, zdravému životnému štýlu, konope a skúmaniu jeho vplyvu na ľudské zdravie.
Zakladateľ a konateľ firmy Herbalus, kde stojí okrem iného za vývojom produktov a objavovaním prínosu konope v rôznych fyzických či psychických aspektoch zdravia.