Antidepresíva - ako fungujú? Aké sú najlepšie? Aké majú prínosy a riziká?

U bipolárnej afektívnej poruchy, ktorej sa v hovorovom jazyku hovorí depresia, sa najčastejšie za základ liečby považuje farmakoterapia, teda užívanie liekov – antidepresív. Psychiater má na výber širokú škálu antidepresív, ktoré spravidla dokážu aspoň čiastočne utlmiť najťažšie prejavy choroby. Prečo by mali byť antidepresíva až posledná možnosť? Aké riziká so sebou nesú? Vzniká na antidepresívach závislosť? Tieto otázky a mnoho ďalších si zodpovieme v nasledujúcich riadkoch.

 

Aké sú všeobecné zásady liečby antidepresívami?

Najdôležitejšou zásadou pri liečbe depresie je dobrá spolupráca s ošetrujúcim lekárom. To znamená, že pacient by sa nemal sám rozhodovať o žiadnych modifikáciách liečby, ale mal by o všetkých svojich príznakoch a obavách informovať lekára, ktorý je na základe toho schopný zvoliť pre neho tú najlepšiu liečbu.

 

Pri výbere liekov pre konkrétneho pacienta sa lekár riadi niekoľkými hlavnými zásadami:

1. Použitie najnižšej účinnej dávky lieku - je to spôsobené tým, že čím vyššia je dávka lieku, tým väčšie je riziko nežiaducich účinkov a samozrejme aj vyššie náklady na terapiu.
2. Hodnotenie účinnosti liečby najskôr 2-4 týždne po jej začatí, pretože antidepresíva ovplyvňujú zložité bunkové procesy, ktoré nemožno okamžite modifikovať.
3. Zmena lieku, pokiaľ po 6-8 týždňoch užívania maximálnej dávky daného lieku pacient nepociťuje zlepšenie – väčšinou lekár najskôr odporučí zámenu lieku za iný z rovnakej skupiny, a pokiaľ to nezaberie, predpíše liek z inej skupiny.
4. Po prvej epizóde depresie sa odporúča užívať lieky minimálne 6 mesiacov po odznení príznakov.
5. Ďalšia epizóda depresie by sa mala liečiť dlhšie – až 2 roky po vymiznutí príznakov.
6. Po tretej epizóde môže lekár zvážiť trvalé užívanie lieku.

 

Dovolíme si však dôrazne varovať, že liečba antidepresívami by mala prísť na rad až ako posledná možnosť. Antidepresíva riešia príznaky, nie príčinu. Je veľmi dôležité snažiť sa o objavenie a vyriešenie príčiny vzniku depresie.

 

Psychiatri sú často pod enormným tlakom a množstvom pacientov a často nemajú zodpovedajúci priestor pre nefarmakologické riešenie problémov. Namiesto hľadania pôvodu problémov tak radšej pošlú pacienta domov s receptom na antidepresíva.

 

V prípade depresie odporúčame sedenie s psychológom a psychoterapeutom, ktorý sa vám bude venovať a bude sa snažiť objaviť príčinu ochorenia.

 

Pokiaľ si budete potrebovať počas ochorenia pomôcť nejakou látkou, odporúčame siahnuť najskôr vyskúšať prírodné antidepresíva ako je CBD či Kratom, ktoré nemajú nespočetné množstvo vedľajších účinkov a nezhuntujú váš organizmus ako mnoho rôznych liekov na predpis.

 

Vincent van Gogh - Pred bránami večnosti
Zdroj: Wikipedia

 

 

Kto predpisuje antidepresíva?

Antidepresíva sú najčastejšie predpisované psychiatrom, pretože iba ten má dostatok znalostí a skúseností na správne posúdenie stavu pacienta a výber vhodného antidepresíva. V menej závažných prípadoch môže antidepresíva predpísať aj praktický lekár.

 

Pokiaľ však ide o menej závažný prípad, ktorý môže mať iné riešenie, je lepšie sa antidepresívam vyhnúť.

 

Hlavné skupiny antidepresív

S rozvojom vedy a objavovaním nových mechanizmov, ktoré môžu ovplyvniť výskyt symptómov depresie, sa vyvíjajú stále účinnejšie a bezpečnejšie antidepresíva. Všeobecne sa lieky delia do skupín podľa mechanizmu účinku.

 

Jednou z mnohých teórií vysvetľujúcich vznik depresie sú poruchy množstva neurotransmiterov v centrálnom nervovom systéme, teda chemických látok v mozgu – dochádza k poklesu koncentrácie serotonínu, dopamínu a norepinefrínu a tieto abnormality majú byť ovplyvnené antidepresívami.

 

Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI)

Lekár zvyčajne začne liečbu pacienta s depresiou liekmi z tejto skupiny. Patrí medzi ne citalopram, escitalopram, fluoxetín, fluvoxamín, paroxetín či sertralín. Ako názov napovedá, tieto lieky zabraňujú transportu serotonínu späť do nervovej bunky, takže sa zvyšuje jeho koncentrácia v mozgu. Je tiež potrebné poznamenať, že lieky z tejto skupiny majú ďalší anxiolytický účinok a úzkostné poruchy sú najčastejšími duševnými poruchami sprevádzajúcimi depresiu.

 

Medzi najčastejšie vedľajšie účinky tejto skupiny liekov patria gastrointestinálne poruchy vo forme nevoľnosti, nechutenstva alebo brušných ťažkostí. Okrem toho môžu spôsobiť nespavosť alebo zvýšenú ospalosť (hlavne na začiatku užívania), sexuálnu dysfunkciu, (napr. poruchy ejakulácie, orgazmu, znížené libido), zmeny telesnej hmotnosti (ako zvýšenie, tak zníženie), hyponatrémiu, tj zníženie sodíka v krvi a zvýšený sklon ku krvácaniu.

 

Serotonínový syndróm

 

Najzávažnejším, ale našťastie relatívne vzácnym vedľajším účinkom antidepresív, je serotonínový syndróm. Serotonínový syndróm je stav, ktorý sa niekedy vyskytuje u pacientov, ktorí tiež užívajú liek s podobným účinkom, to znamená, že spôsobuje zvýšenie hladiny serotonínu v mozgu.

 

Serotonínový syndróm má psychické príznaky, ako je zmätenosť (chaotické, nevhodné správanie) alebo v extrémnych prípadoch kóma. Medzi ďalšie príznaky serotonínového syndrómu patria: zvýšená telesná teplota aj nad 41 stupňov Celzia, zrýchlený tep, hnačka, zvýšené potenie, svalová stuhnutosť a tras.

 

Serotonínový syndróm je život ohrozujúci stav a vyžaduje liečbu v nemocnici. Preto je tak dôležité dodržiavať pokyny lekára týkajúce sa užívania liekov.

 

 

Inhibítory spätného vychytávania norepinefrínu a serotonínu (SNRI)

Lieky z tejto skupiny spôsobujú, že sa v mozgu zvyšuje nielen koncentrácia serotonínu, ale aj norepinefrínu.

 

Patria medzi ne venlafaxín, duloxetín a milnaciprán. Tieto lieky majú tiež analgetický účinok, preto sú indikované najmä u pacientov trpiacich depresiou sprevádzanou bolesťou. Nežiaduce účinky tejto skupiny liekov sú veľmi podobné ako u SSRI, ale vplyvom na koncentráciu norepinefrínu, ktorý patrí medzi tzv. stresové hormóny, môžu spôsobiť zvýšenie krvného tlaku a neregulovaná hypertenzia je jednou z hlavných kontraindikácií ich užívania.

 

TIP na súvisiaci článok: Závislost na liekoch na upokojenie a práškoch na spanie

 

Tricyklické antidepresíva (TCA)

Lieky z tejto skupiny sa až do 90. rokov 20. storočia používali predovšetkým na liečbu depresívnych porúch. V súčasnej dobe sa od ich užívania vzhľadom k početným a často nepríjemným vedľajším účinkom skôr upúšťa, aj keď sa stáva, že sa ukazujú ako jediné, ktoré účinne eliminujú depresívne príznaky u ľudí, ktorí už predtým neúspešne skúšali niekoľko iných prípravkov.

 

TCA inhibujú spätné vychytávanie norepinefrínu a serotonínu rovnako ako predchádzajúca skupina liekov, ale pôsobí aj na iné receptory, čo má za následok toľko nežiaducich účinkov, ale na druhej strane sú účinné v "ťažkých prípadoch".

 

Patria sem: amitriptylín, desipramín, imipramín, klomipramín, nortriptylín a doxepín. Aj táto skupina liekov sa vyznačuje svojim analgetickým účinkom.

 

Niektoré z nežiaducich účinkov, ktoré sa môžu objaviť pri ich užívaní, sú: ospalosť, porucha koncentrácie, sucho v ústach, znížená zraková ostrosť, ortostatická hypotenzia, teda náhly pokles krvného tlaku po náhlej zmene polohy v stoji alebo problémy s močením.

 

Inhibítory monoaminooxidázy (MAOI)

Jediným liekom z tejto skupiny používaným v medicíne je moklobemid. Patrí k reverzibilným inhibítorom predovšetkým monoaminooxidázy typu A, čo je enzým zodpovedný za rozklad takých neurotransmiterov, ako je serotonín, norepinefrín a dopamín. Blokovaním jeho pôsobenia sa teda zvyšuje ich koncentrácia v mozgu, čo umožňuje znížiť alebo úplne zbaviť príznaky depresie.

 

Nežiaduce účinky, ktoré môže spôsobiť moklobemid, sú predovšetkým bolesti hlavy a závraty, úzkosť, nespavosť, kolísanie krvného tlaku a srdcová arytmia. Je potrebné poznamenať, že sa jedná o ťažko použiteľné psychofarmakum, pretože interaguje s mnohými inými psychofarmakami, a tieto interakcie samozrejme nie sú žiaduce, pretože môžu byť významným ohrozením zdravia.

 

Lieky s rôznymi mechanizmami účinku

Existuje mnoho ďalších antidepresív s odlišným mechanizmom účinku, ako je uvedené vyššie, ale účinok väčšiny z nich spočíva vo zvýšení koncentrácie serotonínu a/alebo norepinefrínu a/alebo dopamínu v mozgu alebo v ovplyvnení receptorov týchto neurotransmiterov.

 

V tomto ohľade vyniká agomelatín, ktorý navyše stimuláciou melatonínových receptorov svojím spôsobom napodobňuje jeho účinok. Melatonín je na druhej strane zodpovedný za reguláciu rytmu spánku a bdenia u ľudí, ktorý je často narušený u ľudí bojujúcich s depresiou (nespavosť, nadmerná spavosť atď.).

 

 

Čo rozhoduje o výbere antidepresíva?

Lekár je po zhromaždení podrobnej anamnézy od pacienta schopný vybrať najvhodnejší liek pre daného človeka. Kľúčovou informáciou, ktorá to umožňuje, sú predovšetkým depresívne príznaky, s ktorými sa pacient stretáva, pretože nie každá depresia je súborom rovnakých príznakov.

 

Niektorí ľudia trpiaci depresiou pociťujú silný pocit úzkosti, majú poruchy spánku, bolesti, silnú ospalosť. Iní pacienti sa naopak cítia rozrušení a nepokojní. V priebehu depresie môže dôjsť k zníženiu alebo zvýšeniu chuti do jedla av dôsledku toho k zníženiu alebo zvýšeniu telesnej hmotnosti, čo tiež vedie lekára k výberu lieku, ktorý vám umožní vrátiť sa na váhu, ktorú ste mali pred ochorením.

 

Je veľmi dôležité informovať svojho lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate, vrátane tých, ktoré ste si kúpili bez lekárskeho predpisu, vrátane doplnkov stravy a rastlinných produktov, pretože lekár musí vybrať liek, ktorý s nimi nebude interagovať.

 

Zásadné tiež je, akými ďalšími chorobami okrem depresie pacient trpí, pretože môže ísť o stav, kedy je užívanie niektorých liekov kontraindikované. Počas nasledujúcich návštev by mali byť hlásené nežiaduce účinky, ktoré sú veľmi závažné alebo ťažko akceptovateľné, napríklad sexuálne poruchy, o ktorých môže byť pre niektorých ľudí trápne hovoriť, ale existujú antidepresíva, ktoré buď túto oblasť ľudského fungovania neovplyvňujú, alebo ho dokonca môžu zlepšiť, ako je napríklad bupropión.

 

Kto môže rozhodnúť o vysadení lieku alebo o zmene jeho dávkovania?

O vysadení lieku alebo zmene jeho dávkovania môže rozhodnúť iba lekár! Nemôžete to urobiť sami. Tento typ úprav sa vykonáva postupne, pretože akékoľvek náhle zmeny môžu spôsobiť tzv. abstinenčné príznaky, ktoré môžu byť pre pacienta nepríjemné aj nebezpečné pre zdravie.

 

Áno, na antidepresívach sa bohužiaľ často tvorí ťažká fyzická závislosť, rovnako ako na zakázaných látkach ako sú heroín, pervitín a pod. V Českej republike máme označenie „lieky" a „drogy", ale anglicky hovoriace krajiny používajú jednotné označenie „drugs".

Ako povedal slávny alchymista a lekár Paracelsus: jediný rozdiel medzi jedom a liekom je dávka.

 

Čo treba mať na pamäti pri užívaní antidepresív?

Častým strachom, ktorému čelí lekár v psychiatrickej ordinácii, je strach zo závislosti od antidepresív. To je veľmi škodlivý mýtus – antidepresíva nemajú návykový potenciál. Skutočnosť, že po ich náhlom vysadení, tzv abstinenčné príznaky sú dôsledkom toho, že tieto lieky ovplyvňujú rôzne typy neurotransmiterových dráh v mozgu, ktorý sa zbavený skôr dodávanej látky musí tomuto stavu opäť prispôsobiť. Nie sú však sprevádzané túžbou po látke a neodolateľnou, ťažko ovládateľnou túžbou si ju znovu vziať, čo je charakteristické pre abstinenčný syndróm vyskytujúci sa po vysadení stimulantov.

 

Treba tiež poznamenať, že aj keď zlepšenie nálady po zavedení antidepresív trvá najmenej 2-3 týždne, pokles úzkosti je pozorovaný už na začiatku liečby. To je obzvlášť dôležité u pacientov, ktorí pociťujú samovražedné myšlienky, pretože to môže mať za následok väčšiu tendenciu na ne konať. V tejto dobe by mali byť blízki obzvlášť ostražití av prípade vysokého samovražedného rizika sa odporúča začať liečbu pod dohľadom špecialistov v nemocničných podmienkach.

 

Používajú sa na depresiu iba antidepresíva?

Základom farmakologickej liečby depresie sú lieky známe ako antidepresíva, avšak v závislosti na symptómoch sprevádzajúcich toto ochorenie sa ako podporné používajú predovšetkým lieky proti úzkosti - najčastejšie ad hoc benzodiazepíny (tu je potrebné brať do úvahy ich návykový potenciál) - nemali by sa užívať dlhšie ako 4- 6 týždňov).

 

V prípade psychotických príznakov alebo farmakorezistentnej depresie, tj keď nedôjde k zlepšeniu psychického stavu pacienta po správnej liečbe aspoň 2 antidepresívami sa môžu použiť aj atypické antipsychotiká – predovšetkým olanzapín alebo quetiapín.

 

Ak chcete zvoliť prípravky, ktoré nie sú z kategórie oficiálnych liekov, ale v súvislosti s depresiami dosahujú skvelé výsledky, odporúčame zvážiť napríklad CBD olej či Kratom. Jedná sa o prírodné látky, často nazývané aj ako prírodné antidepresíva, ktoré majú oveľa menší závislostný potenciál a zároveň neprodukujú prakticky žiadne vedľajšie účinky.

 

Dôležité je tiež zamyslieť sa, či máte dostatok základných vitamínov a minerálov, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať psychický stav. Tým najzákladnejším minerálom v súvislosti s psychickou pohodou je magnézium. Magnesium môžete doplniť v podobe prípravkov Magnesium - PRE SPÁNOK a Magnesium - PRE ENERGIU.

 

 

Vzniká na antidepresívach závislosť?

Všeobecne sa má za to, že antidepresíva môžu byť psychicky aj fyzicky návykové. Psychiatri často tvrdia, že to nie je pravda. Pacienti si často pletú závislosť s abstinenčnými príznakmi (abstinenčný syndróm). Tieto príznaky sa objavujú, keď pacient náhle, bez porady s lekárom, prestane liek užívať alebo výrazne zníži jeho dávku.

 

Vedľajším efektom takéhoto správania je náhla nerovnováha v hladine neurotransmiterov v mozgu, ktorá sa premieta do silných zmien nálad. Pacient pociťuje nasledujúce príznaky:

 

• náhle zhoršenie pohody alebo (menej často) manické stavy
• nepokoj, podráždenosť, záchvaty plače
• bolesť brucha, nevoľnosť, vracanie, hnačka
• poruchy spánku psychomotorické poruchy (nadmerná vzrušivosť alebo spomalenie pohybu, svalový tras, zhoršenie zraku)
• bolesť svalov, mravčenie alebo necitlivosť kože
• precitlivenosť na svetlo
• zvýšené potenie

 

Postupné znižovanie dávok pod lekárskym dohľadom znižuje riziko abstinenčných príznakov.

 

Najzávažnejšie vedľajšie účinky sú pozorované u pacientov, ktorí predtým užívali lieky s paroxetínom, sertralínom a fluvoxamínom. V zriedkavých prípadoch môže abstinenčný syndróm spôsobiť návrat depresie, čo si vyžaduje obnovenie liečby.

 

Antidepresíva a rôzne ďalšie psychofarmaká sú drogy, ktoré sú často oveľa rizikovejšie ako tie, ktoré sú medzi drogy (zakázané látky) bežne radené. Je potrebné mať na vedomí, že z lekárne si často môžete odniesť nebezpečnejšiu látku ako od dílera.

 

 

Kde hľadať pomoc pri depresii?

Súčasné svetové dianie a bežný životný štýl významne zvyšujú percentá ľudí, ktorí sa trápia s psychickými problémami. Vojna na Ukrajine, pandémia koronaviru, neplánovaná izolácia od blízkych, strach z ochorenia, obmedzený priamy kontakt s ľuďmi, rovesníkmi (práca na diaľku, diaľkové vzdelávanie), dezinformácia, konšpiračná teória, nedostatok bezpečia, nedostatok odpočinku, strata blízkych, strata zamestnania je len niekoľko faktorov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť duševné zdravie nejedného z nás.

 

Pokiaľ pozorujete trvalo zlú náladu, anhedóniu (nedostatok pocitu potešenia), vyhýbate sa kontaktu s ľuďmi, cítite sa beznádejne a každodenné „vstávanie z postele“ je problém, nebojte sa osloviť pomoc. Tieto stavy pravdepodobne samovoľne nezmiznú. Pamätajte, že o svojich neduhoch a pohode môžete vždy hovoriť so svojimi blízkymi, s dôveryhodným priateľom, lekárom alebo dokonca lekárnikom.

 

Na koho sa teda obrátiť pri pocite depresie?

 

• Psychológ, psychoterapeut. Odborník, ktorý sa liečbou depresiou zaoberá, dokáže nájsť príčinu aj vhodnú liečbu.
• Psychiater či praktický lekár. Ak je príčina depresie biologická, môžu byť predpísané antidepresíva.
• Centrum krízovej intervencie. Napríklad CKI Bohnice, ktoré poskytuje bezplatnú a nepretržitú pomoc.
• Rodina, priatelia. Blízci ľudia vás podporia a môžu pomôcť aj s hľadaním vhodného odborníka.

 

TIP: Môže pomôcť CBD so závislosťou na benzodiazepínoch? Viac v tomto článku.

 

Ako pomôcť osobe trpiacej depresiou?

Možno ste sa dostali do situácie, keď ste nadobudli podozrenie, že depresiou trpí nejaká vám blízka osoba a chceli by ste jej pomôcť. Ako v takom prípade najlepšie postupovať?

 

1. Povzbuďte svojho blízkeho, aby kontaktoval lekára alebo psychoterapeuta a ponúknite mu, že s ním pôjdete na návštevu.
2. Ak váš blízky užíva antidepresíva, uistite sa, že ich užíva podľa pokynov svojho lekára (ak dôjdu, pomôžte mu kontaktovať svojho lekára pre nový predpis).
3. Buďte trpezliví a vytrvalí. Uzdravenie vášho blízkeho môže trvať niekoľko mesiacov.
4. Pomáhať s každodennými povinnosťami, dbať na to, aby mal pacient správne vyváženú stravu a dbať na kvalitu spánku.
5. Podporujte pravidelnú fyzickú aktivitu, navrhnite spoločnú prechádzku alebo jazdu na bicykli.
6. Pokiaľ niekto z vašich blízkych uvažuje o sebapoškodzovaní, alebo sa už raz o samovraždu pokúsil, nenechávajte ho na pokoji.Pokiaľ zaznamenáte zhoršenie zdravotného stavu, kontaktujte ošetrujúceho lekára svojho blízkeho a medzitým mu doprajte maximálne možné povzbudivé slová.
7. Starajte sa aj o seba – snažte sa ďalej robiť to, čo vám prináša radosť a vnútorný pokoj.

 

 

Autor: Tomáš Konieczny

 

Na kvalite a správnosti informácií, ktoré s vami zdieľame v našich článkoch, nám záleží rovnako ako na našich produktoch samotných. Pokiaľ ste našli v našom článku nejakú chybu, preklep, či nezrovnalosť, dajte nám vedieť na info@herbalus.cz