Tepová frekvencia - kedy sa stáva nebezpečnou?
Väčšina dospelých niekedy v živote zažila zrýchlený tep, či už to bol dôsledok tréningu alebo stresujúceho pracovného pohovoru. Aká frekvencia je optimálna a aký je rozdiel medzi tepovou frekvenciou a pulzom? To a viac informácií nájdete v tomto článku.
Tereza Hoffmannová
Zdieľajte článok:
Tepová frekvencia by sa obvykle mala pohybovať medzi 60 a 100 údermi za minútu, ale môže ju ovplyvniť mnoho faktorov. Tep pod 60 nemusí byť nutne nebezpečný, ale tep nad 100 môže vyžadovať lekársku pomoc.
Čo je to tepová frekvencia?
Tepová frekvencia je počet úderov srdca za minútu. Tepová frekvencia je variabilná. V skutočnosti možno viete, že sa niekedy môže meniť v závislosti od takých vecí, ako je úroveň aktivity a emocionálny stav. Tepová frekvencia sa často meria, keď je človek v pokoji a uvoľnení. Tomuto meraniu sa hovorí kľudová tepová frekvencia.
Pre dospelých je typická kľudová tepová frekvencia medzi 60 a 100 údermi za minútu (bpm). Pokojová srdcová frekvencia u detí môže byť vyššia ako u dospelých v závislosti od ich veku. Hoci sa tepová frekvencia môže u jednotlivých osôb líšiť, určité tepové frekvencie možno považovať za nebezpečné.
Je rozdiel medzi srdcovou frekvenciou a pulzom?
Medzi tepovou frekvenciou a pulzom existuje súvislosť, ale nie je to to isté. Tepová frekvencia udáva, ako rýchlo srdce v danom okamihu bije. Pulz je spôsob, akým môžete cítiť svoju srdcovú frekvenciu.
Pri každom údere srdca stláča a poháňa krv sietí tepien v tele. Pulz je tlak v tepnách, ktorý sa krátko zvýši, pretože srdce vytlačí viac krvi, aby udržalo krvný obeh. Medzi jednotlivými údermi sa srdce uvoľní, čím sa tlak opäť zníži. Preto je každý úder srdca cítiť skôr ako jednorazové zatlačenie než ako neustály prúd tlaku, ako keď voda preteká hadicou.
Existuje niekoľko miest, kde sa tepny nachádzajú veľmi blízko kože, pričom niektorá z nich je vzhľadom na vlastnosti tela jednoduchšie nahmatať ako iné. V závislosti na danom mieste je na určitých miestach pre vás alebo pre zdravotníka najľahšie nahmatať pulz.
Ako si zmeriam tepovú frekvenciu pomocou pulzu?
Akonáhle zistíte svoj pulz (najjednoduchšie sú obvykle miesta na krku alebo zápästí), môžete zistiť svoju tepovú frekvenciu spočítaním počtu úderov srdca za 60 sekúnd. Pokiaľ chcete poznať odpoveď rýchlejšie, stačí trocha matematiky. Počítajte údery srdca po dobu 30 sekúnd. Po uplynutí 30 sekúnd vynásobte počet, ktorý ste napočítali, dvoma.
Číslo, ktoré získate ktoroukoľvek z týchto metód, je "počet tepov za minútu", čo je vaša tepová frekvencia. Skratka pre počet tepov za minútu je "bpm". Pokiaľ zistíte svoju tepovú frekvenciu, keď nie ste aktívna, jedná sa o pokojovú tepovú frekvenciu. Môžete to tiež urobiť počas cvičenia alebo bezprostredne po ňom. Zistenie tepovej frekvencie počas cvičenia je kľúčovým spôsobom, ako zistiť, či je cvičenie nedostatočne intenzívne, príliš intenzívne alebo tak akurát.
Normálna kľudová tepová frekvencia
Aby ste pochopili nebezpečnú tepovú frekvenciu, musíte najskôr vedieť, aký by mal byť normálny srdcový tep. To nie je vždy jednoznačné, pretože sa u jednotlivých osôb líši v závislosti od ich veku, úrovne aktivity a ďalších faktorov. Existuje však niekoľko "normálnych" parametrov.
Pokojová tepová frekvencia je taká, keď srdce pumpuje minimálne množstvo krvi, ktoré telo potrebuje, pretože je v pokoji. Pokojová tepová frekvencia sa môže u jednotlivých osôb líšiť. Okrem toho môžu pokojovú srdcovú frekvenciu ovplyvniť aj faktory, ako je vek, úroveň aktivity a niektoré lieky.
Normálna kľudová tepová frekvencia pre dospelých sa pohybuje medzi 60 a 100 tepov za minútu. Niektorí ľudia však môžu mať pokojovú tepovú frekvenciu nižšiu ako 60 tepov za minútu a stále ju považujú za normálnu.
Napríklad u športovcov môže byť ich tepová frekvencia nižšia, niekedy až 40 tepov za minútu. Okrem toho môžu mať nižšiu pokojovú tepovú frekvenciu aj ľudia užívajúci niektoré lieky, napríklad beta-blokátory. Nasledujúca tabuľka uvádza priemernú normálnu pokojovú tepovú frekvenciu pre dospelé osoby v závislosti od veku.
Vek |
Priemerná kľudová tepová frekvencia (bpm) |
18 až 20 |
81,6 |
21 až 30 |
80,2 |
31 až 40 |
78,5 |
41 až 50 |
75,3 |
51 až 60 |
73,9 |
61 až 70 |
73 |
71 až 80 |
74,2 |
81 a viac |
78,1 |
Normálna kľudová tepová frekvencia u detí
Ako deti rastú, ich normálna kľudová tepová frekvencia sa mení. Nižšie uvedená tabuľka uvádza pokojovú srdcovú frekvenciu detí v bdelom stave aj v spánku podľa údajov ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb (Department of Health and Human Services).
Vek |
Pokojová srdcová frekvencia v bdelom stave (bpm) |
Pokojová srdcová frekvencia v spánku (bpm) |
Novorodenec do 3 mesiacov |
85 až 205 |
80 až 160 |
3 mesiace až 2 roky |
100 až 190 |
75 až 160 |
2 roky až 10 rokov |
60 až 140 |
60 až 90 |
Nad 10 rokov |
60 až 100 |
50 až 90 |
Faktory, ktoré môžu ovplyvniť pokojovú tepovú frekvenciu
Okrem veku môže pokojovú tepovú frekvenciu ovplyvniť niekoľko ďalších faktorov. Vaša tepová frekvencia sa môže mierne zvýšiť, ak ste vystavení vysokým teplotám. Tiež bolesť môže zvyšovať srdcovú frekvenciu v dôsledku stresovej reakcie.
Ak ste úzkostní alebo vzrušení, môže sa srdcová frekvencia zvýšiť. Aj ľudia s obezitou môžu mať vyššiu pokojovú srdcovú frekvenciu. Je to preto, že srdce musí viac pracovať, aby zásobilo telo krvou.
TIP: Skvelou voľbou na zmiernenie úzkostných pocitov, depresívnych a stresových stavov môžu prispieť CBD kvapky, kapsule či sušina konope.
Pri anémii môže nízka hladina červených krviniek spôsobiť, že srdce bije rýchlejšie, aby zásobilo telo krvou bohatou na kyslík. Abnormálne hladiny niektorých hormónov môžu ovplyvňovať srdcovú frekvenciu. Napríklad príliš veľa hormónov štítnej žľazy (hypertyreóza) môže zvýšiť srdcovú frekvenciu, zatiaľ čo príliš málo hormónov štítnej žľazy (hypotyreóza) môže srdcovú frekvenciu znížiť.
Syndróm posturálnej tachykardie (PoTS). Tento syndróm spôsobuje abnormálne zvýšenie srdcovej frekvencie po posadení alebo postavení sa. Medzi typické príznaky PoTS patria okrem búšenia srdca aj závraty a mdloby.
Nebezpečná tepová frekvencia
Tepová frekvencia pod 60 úderov za minútu alebo nad 100 úderov za minútu je často považovaná za nebezpečnú, keď je človek v pokoji (a nahor), ale v iných stavoch môže byť normálny. Napríklad počas spánku môže srdcová frekvencia často klesnúť pod 60 úderov za minútu. Medzitým môže byť búšenie srdca presahujúce 100 tepov za minútu spôsobené aj stavmi, ktoré nie sú nebezpečné, napríklad náročným počas alebo dočasným stresom.
Abnormálne vysoká alebo nízka srdcová frekvencia je považovaná za znepokojujúce, ak sa vyskytuje po viac hodín alebo dní. Môže byť tiež považovaná za nebezpečnú, ak je sprevádzaná ďalšími príznakmi.
Príliš vysoká tepová frekvencia
Pokiaľ ste práve absolvovali náročný tréning alebo prežili stresujúci zážitok, môže vaša tepová frekvencia dočasne prekročiť 100 tepov za minútu, ale nemala by sa nad touto hranicou udržiavať trvalo.
Búšenie srdca nemusí vždy znamenať, že je skutočne niečo strašne zle. Búšenie srdca môže vyvolať mnoho vecí, vrátane stresu, úzkosti a paniky. Zmeny spánkového režimu, zlé spánkové návyky a ďalšie zmeny životného štýlu môžu palpitácie vyvolať tiež.
Zrýchlená srdcová frekvencia býva problematická iba vtedy, keď je konzistentná po dlhšiu dobu alebo keď sa objavuje spolu s ďalšími príznakmi, ako je bolesť na hrudi, dýchavičnosť a závraty. Pokiaľ vaša srdcová frekvencia trvalo presahuje 100 úderov za minútu, je klasifikovaná ako tachykardia, čo je stav vyznačujúci sa zrýchlenou srdcovou frekvenciou.
Tachykardia
Existuje niekoľko hlavných typov tachykardie.
Sínusová tachykardia (ST) je rýchly srdcový rytmus, ktorý je výsledkom rýchlejších než normálnych elektrických impulzov generovaných zo sínusového uzla. Zriedkavou podskupinou sínusovej tachykardie je neprimeraná sínusová tachykardia, keď srdce bije rýchlo bez jasného dôvodu.
Supraventrikulárna tachykardia (SVT) je rýchly srdcový tep, ktorý vychádza z horných komôr srdca. Existuje celý rad supraventrikulárnych tachykardií, z ktorých najvýznamnejšia je fibrilácia predsiení, pretože sa jedná o celosvetovo najčastejšiu trvalú arytmiu.
Junkčná tachykardia (JT) vychádza z junkcie, oblasti medzi hornou a dolnou komorou srdca.
Komorová tachykardia (VT) vzniká, keď dolné komory srdca bijú veľmi rýchlo. Je často závažnejšia ako JIT.
Príčiny tachykardie
Každý z rôznych typov a podtypov tachykardia má iné príčiny. Sínusová tachykardia je často spôsobená úzkosťou, infekciou, horúčkou, bolesťou, nespavosťou, ananémiou, úbytkom objemu krvi, hypoxiou, ochorením štítnej žľazy, pôsobením stimulantov a inými typmi srdcového ochorenia.
Príčiny JIT sú rôzne, ale môžu byť urýchlené vyššie uvedenými mechanizmami súvisiacimi s re-entrami, vyššou automatickosťou alebo spúšťacou aktivitou. Prispievajúcimi faktormi môžu byť aj štrukturálne ochorenia srdca alebo iné zmeny v homeostáze organizmu.
Medzitým môže byť VT spôsobená nedostatočným prietokom krvi vencovitými tepnami, vedľajšími účinkami liekov alebo zakázaných látok, kardiomyopatiou, čo je stav, ktorý sťažuje pumpovanie krvi srdcovým svalom, infiltratívnym ochorením srdca alebo vrodenými srdcovými chorobami.
Medzi ďalšie, menej závažné príčiny zrýchleného srdcového rytmu patrí pitie kofeínu, pitie alkoholu, stres, fyzické cvičenie alebo aj tehotenstvo.
Príliš nízka tepová frekvencia
Ak je tepová frekvencia trvalo nižšia ako 60 tepov za minútu, keď ste nahor, môže byť diagnostikovaná bradykardia, teda nižšia ako priemerná tepová frekvencia.
Nízka tepová frekvencia sama o sebe nie je dôvodom na obavy. Elitní športovci môžu mať často pokojovú tepovú frekvenciu až 40 tepov za minútu. Pokiaľ však nie ste športovec a máte tak nízky tep v pokoji, môže to byť skorým príznakom zhoršenia prirodzeného vodivého systému srdca.
Bez ohľadu na váš športový status odborníci odporúčajú navštíviť lekára, ak je nízka tepová frekvencia sprevádzaná niektorým z nasledujúcich faktorov ako sú mdloby, závraty, únava, zmätenosť alebo ťažkosti s dýchaním.
Bradykardia
Existuje niekoľko hlavných typov bradykardie.
K sínusovej bradykardii dochádza jednoducho vtedy, keď je srdcová frekvencia nižšia ako 60 tepov za minútu, čo, ako bolo uvedené vyššie, možno u zdravých, športovo založených ľudí považovať za normálne. Je nepravdepodobné, že by viedla ku komplikáciám, pokiaľ srdcová frekvencia nie je pravidelne nižšia ako 40 tepov za minútu a/alebo nespôsobuje iné príznaky.
Syndróm chorého sínu vzniká, keď sínusový uzol (prirodzený kardiostimulátor srdca) nefunguje správne. V tejto situácii sa môžu vyskytnúť sínusové pauzy, typ bradykardie, pri ktorej sa srdce spomaľuje, pretože sínusový uzol neaktivuje správne elektrický systém v celom zvyšku srdca.
U osôb so syndrómom chorého sínu sa môžu vyskytovať rôzne arytmie alebo ich kombinácia. Mnoho jedincov so syndrómom chorobného sínu, najmä tí s častými sínusovými pauzami a/alebo s príznakmi, môže vyžadovať umelý kardiostimulátor.
Tachykardicko-bradykardický syndróm, nazývaný aj tachy-brady syndróm, sa často vyskytuje u osôb s fibriláciou predsiení, ktoré majú zároveň dysfunkciu sínusového uzla. Srdce niekedy bije príliš rýchlo, zatiaľ čo inokedy príliš pomaly.
Srdcová blokáda je abnormalita v spôsobe priechodu elektriny srdcom, ktorá "blokuje" elektrický impulz na jeho normálnej ceste a má za následok pomalšiu srdcovú frekvenciu. Existuje viacero foriem srdcovej blokády, pričom každá z nich sa líši závažnosťou a nápravnou liečbou.
K mimomaternicovej bradykardii dochádza, keď iné ložisko ako sínusový uzol funguje ako prirodzený kardiostimulátor srdca. Môže sa vyskytovať v predsieňach, označovaná ako ektopická predsieňová bradykardia, v junkcii, nazývaná junkčná bradykardia, alebo v komorách, označovaná ako idioventrikulárny rytmus.
Príčiny bradykardie
Bradykardia má mnoho príčin, od miernych až po závažné. Spánková apnoe je bežnou príčinou a zároveň jednou z najmenej znepokojujúcich. Podľa výskumu v časopise Trends in Cardiovascular Medicine sa bradykardia upraví v 90 % liečených prípadov spánkového apnoe.
Niektoré formy bradykardie sú spôsobené štrukturálnymi problémami srdca, vrátane degenerácie systému elektrického vedenia. Poškodenie alebo dysfunkcia sínusového uzla alebo neschopnosť sinoatriálneho uzla vytvárať primeranú srdcovú frekvenciu vedie často aj k bradykardii.
spánková apnoe
Čo môžete urobiť pre svoju tepovú frekvenciu
Vždy by ste sa mali snažiť o svoje srdce dobre starať. K tomu patrí pravidelné cvičenie, konzumácia potravín prospešných pre srdce, minimalizácia konzumácie alkoholu a udržovanie primeranej hmotnosti.
Okrem toho by ste mali pravidelne navštevovať svojho lekára na lekárske prehliadky. Nielenže je to dobrá prax, ale môže to tiež pomôcť pri včasnom odhalení vysokej hladiny cholesterolu alebo abnormalít krvného tlaku. Medzi ďalšie tipy týkajúce sa zdravia srdca patria:
- Nájdite spôsoby, ako znížiť stres. Príkladom môže byť jóga alebo meditácia.
- Pokiaľ je to možné, obmedzte príjem kofeínu. Užívanie príliš veľkého množstva kofeínu môže zvýšiť srdcovú frekvenciu.
- Obmedzte príjem energetických nápojov.
- Zmiernite príjem alkoholu. Ženy by mali vypiť iba jeden alebo menej nápojov denne, zatiaľ čo muži by mali vypiť dva alebo menej nápojov denne.
- Prestaňte fajčiť. Fajčenie zvyšuje srdcovú frekvenciu a jeho zanechanie jej môže pomôcť znížiť.
- Dávajte si pozor na vedľajšie účinky liekov. Pred užívaním liekov si vždy uvedomte možné nežiaduce účinky.
- Uprednostnite kvalitný spánok. Uistite sa tiež, že nemáte problém so spánkovou apnoe, čo je časté ochorenie, ktoré môže spôsobovať výpadky dychu počas spánku a môže tiež ovplyvňovať srdcovú frekvenciu.
TIP: Pre kvalitný spánok vyskúšajte naše MAGNÉZIUM - PRE SPÁNOK, ktorý prispieva k zníženiu miery únavy, vyčerpania, normálnej činnosti nervovej sústavy a valeriána s chmeľom podporujú spánok.
Aká tepová frekvencia je núdzová?
Tepová frekvencia sa môže líšiť v závislosti od individuálnych zvyklostí a ďalších faktorov. Nasledujúce príznaky však vždy predstavujú lekársku pohotovosť. Akákoľvek zmena srdcovej frekvencie, bolesť alebo zvieranie na hrudi, dýchavičnosť, mdloby alebo závraty alebo neschopnosť vykonávať akúkoľvek činnosť. Tieto príznaky môžu byť príznakom závažného srdcového ochorenia.
Záver
Pokojová tepová frekvencia sa môže u jednotlivých osôb líšiť a môže byť ovplyvnená množstvom faktorov. Normálna kľudová tepová frekvencia dospelého človeka (ktorý nie je športovec) sa pohybuje medzi 60 a 100 údermi za minútu. Normálna tepová frekvencia u detí sa s vekom mení.
Tak tachykardia (rýchla srdcová frekvencia), ako aj bradykardia (nízka srdcová frekvencia) sú zvyčajne ukazovateľmi iných zdravotných ťažkostí. Ak sa nelieči, môžu viesť k potenciálne závažným zdravotným komplikáciám.
Ak máte trvalo príliš vysokú alebo príliš nízku srdcovú frekvenciu, mali by ste sa objednať k lekárovi, pretože príčin, prečo k tomu môže dochádzať, je celý rad. Aj keď nie všetky tieto dôvody sú nebezpečné, niektoré môžu byť známkou srdcových problémov.
Autor: Tereza Hoffmannová
Na kvalite a správnosti informácií, ktoré s vami zdieľame v našich článkoch, nám záleží rovnako ako na našich produktoch samotných.
Pokiaľ ste našli v našom článku nejakú chybu, preklep, či nezrovnalosť, dajte nám vedieť na info@herbalus.cz.
Zdroje:
https://www.forbes.com/health/healthy-aging/dangerous-heart-rate/
https://www.healthline.com/health/dangerous-heart-rate#takeaway
https://www.medicalnewstoday.com/articles/what-is-a-dangerous-heart-rate#ideal-heart-rates
https://my.clevelandclinic.org/health/diagnostics/17402-pulse--heart-rate
Páčil sa vám článok? Zdieľajte ho s priateľmi
Tipy a články o zdraví do vášho e-mailu
1x za 14 dní vám pošleme výber článkov a tipov pre lepšie zdravie
Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov.
Tereza Hoffmannová
Biologický specialista
Marketingový specialista ve firmě Herbalus. Vystudovala biologii a geografii. Patří mezi milovníky cestování, přírody, hor a také se zajímá o účinky přírodních látek, jejich využitím a přínosem pro naše zdraví. Ve společnosti Herbalus tvoří články na web, podílí se také na emailingu a správě sociálních sítí. Vášnivý turista, cestovatel, velký fanoušek Pána prstenů, koček a přírody.