Alzheimerova choroba - príčiny, príznaky a liečba

Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie (postupná strata nervových buniek) a je najčastejšou príčinou demencie v starobe. Vyvíja sa mnoho rokov, spôsobuje nevratné zmeny v mozgu a môže viesť k tomu, že pacient nebude schopný samostatne fungovať. Ochorenie však možno oddialiť včasnou diagnózou a rýchlou liečbou, ktorá zlepšuje kvalitu života pacienta. Nástup Alzheimerovej choroby je často nenápadný, poruchy sa objavujú pomaly a postupne sťažujú každodenný život. Skoré príznaky je často ťažké overiť, pretože epizódy zábudlivosti sa môžu objaviť aj u mladých ľudí. Priebeh ochorenia sa môže u jednotlivých pacientov líšiť, preto je dôležité venovať pozornosť akémukoľvek neobvyklému správaniu starších ľudí.

 

Príznaky Alzheimerovej choroby

Najskorším príznakom Alzheimerovej choroby je strata epizodickej pamäte. Ľudia zabúdajú, čo v ten deň robili, ale veľmi dobre si pamätajú, čo sa stalo pred rokmi. Toto časové rozloženie sťažuje určenie povahy poruchy pamäte. Pacienti a ich rodiny sú často presvedčení, že im nič nie je, ak si spomenú na to, čo sa stalo pred mnohými rokmi. Práve strata krátkodobej pamäte nám však pomáha diagnostikovať pacientov s miernymi príznakmi Alzheimerovej choroby.

 

Skoré príznaky Alzheimerovej choroby

V počiatočných štádiách ochorenia nemusia byť kognitívne poruchy vôbec prítomné alebo môže dôjsť iba k miernemu zhoršeniu pamäti. Ľudia s týmto ochorením si nemusia pamätať, čo naposledy robili, alebo si nemusia byť schopní vybaviť známe mená či miesto, kam položili predmety dennej potreby.

 

Orientácia v aktuálnych udalostiach sa môže časom zhoršiť. Zhoršenie pamäti sa prejavuje najmä v súkromnom živote pacienta a ľudia so skorým nástupom Alzheimerovej choroby môžu strácať pojem o čase. Medzi prvé príznaky môžu patriť aj problémy so samostatným cestovaním a hospodárením s financiami. Pokiaľ si podobné problémy s pamäťou všimnete aj u svojich blízkych, je vhodné navštíviť lekára. Včasné odhalenie ochorenia umožňuje rýchlu liečbu.

 

Včasná diagnóza je dôležitá aj pre potomkov pacienta, pretože Alzheimerova choroba môže mať genetickú zložku. Môže byť zdedená najmä po rodičoch av oveľa menšej miere po starých rodičoch. Existujú dve formy Alzheimerovej choroby: dedičná (familiárna) forma a častejšia sporadická forma, ktorá sa objavuje po 65. roku života a nevyskytuje sa v najbližšej rodine. Naproti tomu dedičná forma ochorenia vzniká pred 65. rokom života, a to aj v dvadsiatich či tridsiatich rokoch.

 

Uvedomenie si možnosti dedičnosti (napr. vhodným genetickým vyšetrením) dáva možnosť znížiť riziko ochorenia alebo ho výrazne oddialiť pravidelným pohybom, zanechaním fajčenia a konzumácie alkoholu, dodržiavaním zdravej stravy a stimuláciou mozgu učením sa novým veciam a precvičovaním pamäte.

 

Priebeh diagnostiky
1. Lekár alebo zdravotnícky pracovník	2. Lekár špecialista	3. Diagnóza
Pacient hlási zhoršenie pamäte. Lekár alebo zdravotnícky pracovník odoberie anamnézu alebo vykoná test MMSE a na základe výsledku pacienta odošle k príslušnému špecialistovi.	Špecialista vytvorí a vyšetrí anamnézu a vykoná neurologické vyšetrenie. Vykonávajú sa neuropsychologické testy a neurozobrazenie mozgu.	Vylúčenie psychiatrických a liečiteľných príčin demencie. Stanovenie diagnózy štádia vývoja Alzheimerovej choroby na základe štandardných kritérií.

 

Vyššie uvedená schéma ukazuje obvyklú cestu, ktorou prechádza pacient so skorými príznakmi Alzheimerovej choroby, ako je stanovená diagnóza. Proces začína, keď sa pacient alebo jeho rodina obávajú straty pamäti a prídu k lekárovi. Lekár alebo zdravotnícky pracovník im potom kladie otázky. Môžu tiež vykonávať testy pomocou krátkej škály duševného stavu MMSE (Mini-Mental State Examination). Na základe toho prijímajúci lekár rozhodne, či pacienta odporučí na konzultáciu s neurológom alebo iným špecialistom, ktorý následne vykoná príslušné neurologické vyšetrenia.

 

Vykonávajú sa aj neuropsychologické testy, aby sa zistilo, ktoré kognitívne oblasti pacienta boli poškodené. Zobrazovacie vyšetrenie mozgu, obvykle magnetická rezonancia (MRI), potom identifikuje prípadné zmeny v mozgu pacienta. Analýzou výsledkov testov môže lekár u diagnostikovaného pacienta vylúčiť iné príčiny demencie ako Alzheimerovu chorobu.

 

 

Rozdiely medzi Alzheimerovou chorobou a bežnými problémami s pamäťou

Všetci máme problémy s pamäťou, ktoré sa s vekom zhoršujú. Niekedy je ťažké povedať, či je zabúdanie prirodzenou súčasťou procesu starnutia, alebo príznakom možnej choroby. Alzheimerovu chorobu je možné od bežných problémov s pamäťou odlíšiť podľa rozsahu straty pamäti. Zdravý človek, ktorý zabudne na nejakú udalosť, si obvykle pamätá ďalšie prvky, ktoré s touto udalosťou súvisia. Môžete napríklad zabudnúť meno svojho suseda, ale nestratíte vedomie, že osoba, s ktorou hovoríte, je váš sused. Pacient s Alzheimerovou chorobou nielenže zabudne meno, ale tiež si nedokáže spomenúť, odkiaľ danú osobu pozná.

 

Fázy Alzheimerovej choroby

Alzheimerova choroba je komplexné ochorenie, ktoré sa prejavuje mnohými spôsobmi. Väčšina ľudí však prechádza rôznymi fázami, ktoré súvisia s poškodením mozgu, ktoré choroba spôsobuje. V najskoršej fáze dochádza k postupnej každodennej strate pamäti na každodenné udalosti. Toto štádium sa niekedy označuje ako amnestické, pretože strata pamäte nemusí byť sprevádzaná ďalšími príznakmi. Nasledujú problémy s používaním jazyka a komunikáciou s ostatnými a pacient stráca časť svojich znalostí o svete.

 

Objavujú sa aj problémy s plánovaním a riešením problémov, čo znamená, že začína byť postihnutý čelný lalok mozgu. Neskôr dochádza k zmenám nálady a správania. Ľudia v tejto fáze choroby môžu mať problémy s vykonávaním každodenných činností a potrebujú pomoc pri každodenných úkonoch.

 

Mierna fáza

Ide o rané štádium ochorenia. Dominujú mu problémy s pamäťou v každodennom živote, ktoré sa môžu prejavovať tak mierne, že je ťažké ich odlíšiť od príznakov prirodzeného procesu starnutia.

 

Medzi skoré príznaky, ktoré nás upozorňujú na to, že sa môžeme stretávať s Alzheimerovou chorobou, patria:

 

• strata alebo zmena usporiadania predmetov
• pocit stratenosti na známych miestach
• predĺženie času stráveného každodennými úlohami
• výkyvy nálad

 

Medzistupeň

V tejto fáze sa zhoršujú problémy s pamäťou a choroba začína ovplyvňovať aj ďalšie kognitívne procesy. Pacienti majú tendenciu:

 

• rozprávať stále rovnaké príbehy alebo klásť stále rovnaké otázky
• majú problémy s rozpoznávaním priateľov a členov rodiny
• majú problémy s výberom slov, reč je menej plynulá
• zanedbávať ich vzhľad
• dochádza k výkyvom nálad a mení sa osobnosť pacienta

 

Pokročilá fáza

V tejto fáze už choroba postihla veľkú časť mozgu a označuje sa ako demencia alebo globálna demencia. Hlboké poškodenie ovplyvňuje všetky kognitívne funkcie a objavujú sa aj problémy s telesnými funkciami. Pacienti v tejto fáze majú:

 

• neschopnosť rozpoznať vlastnú tvár alebo členov najbližšej rodiny
• inkontinenciu moču a stolice
• zrakové alebo sluchové halucinácie
• stereotypné alebo rituálne správanie
• pacienti potrebujú pomoc s najzákladnejšími činnosťami

 

Všetky štádiá ochorenia môžu mať rôznu dĺžku trvania. Každé štádium progresie degenerácie mozgu môže trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov, v závislosti od individuálnych predispozícií pacienta.

 

 

História Alzheimerovej choroby a Alzheimerova choroba v budúcnosti

Alzheimerova choroba bola prvýkrát diagnostikovaná v roku 1901 u 51-ročnej Augusty D., u ktorej boli zistené problémy s pamäťou, komunikačné problémy a zmeny správania. Pacientka bola prevezená do nemocnice, kde o päť rokov neskôr zomrela v dôsledku trvalej straty duševných schopností a zhoršujúcich sa zmien správania. Po jej smrti bola vykonaná pitva jej mozgu, pri ktorej boli objavené amyloidné akumulácie a neurofibrilárne spleti, ktoré sú dnes považované za hlavné znaky Alzheimerovej choroby.

 

Dnes, po niekoľkých desaťročiach výskumu, poznáme príznaky choroby a rozumieme jej priebehu. Teraz vieme, že Auguste D. bolo diagnostikované pokročilé štádium choroby a že vzhľadom na svoj nízky vek nebola typickým prípadom.

 

V 70. rokoch 20. storočia bolo zistené, že pacienti s Alzheimerovou chorobou majú zníženú hladinu acetylcholínu, neurotransmiteru spojeného s pamäťovými procesmi. Tento objav predstavoval skutočný prielom vo výskume liekov proti Alzheimerovej chorobe.

 

Liečba Alzheimerovej choroby

V súčasnej dobe sa na symptomatickú liečbu Alzheimerovej choroby používajú dve skupiny liekov. Prvou skupinou sú inhibítory acetylcholínesterázy (AChE), ktoré spomaľujú odbúravanie acetylcholínu. Predpisujú sa predovšetkým ľuďom v počiatočných štádiách Alzheimerovej choroby. Do druhej skupiny patria antagonisti NMDA receptorov (memantín), látky ovplyvňujúce glutamátergný systém. V minulosti boli tieto látky predpisované predovšetkým pacientom v stredných štádiách ochorenia, ale v súčasnosti sa memantín často podáva v kombinácii s inhibítormi AChE aj ľuďom v miernom štádiu.

 

CBD - ako môže konope pomôcť pri liečbe Alzheimerovej choroby?

Kanabidiol (CBD) je prírodná látka obsiahnutá v konope, ktorá je vyhľadávaná pre svoj blahodarný účinok na ľudský organizmus. Pomáha zlepšiť kvalitu spánku, zmierniť stres, ale je tiež dôležitým pomocníkom pri boji s demenciou, a teda aj Alzheimerovou chorobou. Práve CBD so svojimi antioxidačnými a protizápalovými účinkami a schopnosťou stimulovať nervy môže priebeh Alzheimerovej choroby spomaliť.

 

Vďaka tomu, že je CBD antioxidant, dokáže znižovať úroveň oxidačného stresu, ktorý oslabuje imunitný systém a mozgové bunky, čo vedie k tvorbe zápalu. Rozvoj Alzheimerovej choroby tak môže spomaľovať. Najmä v prvých fázach choroby je vznik zápalu jedným z najsilnejších faktorov, ktorý rozvoj choroby ovplyvňuje. Vďaka svojej protizápalovosti CBD chráni imunitný systém a bunky, čím by malo postup choroby tiež spomaľovať. CBD tiež dokáže zmierňovať výkyvy nálad a správania, a tiež zmeny osobnosti.

 

CBD je obľúbené nielen vďaka svojmu ľahkému užívaniu, ale aj vďaka rôznym príchutiam, obohateniu a možnosti výberu z rôzne koncentrovaných olejov. Pre úplných začiatočníkov sa odporúčajú oleje s nižšou koncentráciou kanabidiolu, všeobecne však pri prevencii a liečbe Alzheimerovej choroby odporúčame silnejšie CBD oleje s koncentráciou 10 alebo 15 % CBD.

 

CBD kvapky odporúčame nakvapkať pod jazyk dvakrát až trikrát denne, po 30 sekundách prehltnúť a hneď na to nezapíjať žiadnou tekutinou.

 

Štatistika

V súčasnej dobe žije na svete približne 80 miliónov ľudí s demenciou, pričom každý rok pribúda približne 10 miliónov nových prípadov. Ich počet sa stále zvyšuje. Najdôležitejším rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby je vek. Väčšina pacientov je staršia ako 65 rokov a pravdepodobnosť vzniku ochorenia sa s vekom zvyšuje. Svoju úlohu zohráva aj genetická predispozícia, ale dedičná Alzheimerova choroba sa vyskytuje u menej ako 5 % všetkých pacientov.

 

Existuje aj mnoho ďalších rizikových faktorov. Patria medzi ne faktory súvisiace so vzdelaním, pohlavím (ženy sú k Alzheimerovej chorobe náchylnejšie), úrazy hlavy, fajčením, konzumáciou alkoholu, hypertenziou a stravou. Hoci vieme, že všetky tieto faktory ovplyvňujú vývoj ochorenia, ich význam a podiel na ňom nie je doposiaľ celkom známy.

 

 

Autor: Tomáš Konieczny

 

Na kvalite a správnosti informácií, ktoré s vami zdieľame v našich článkoch, nám záleží rovnako ako na našich produktoch samotných. Pokiaľ ste našli v našom článku nejakú chybu, preklep, či nezrovnalosť, dajte nám vedieť na info@herbalus.cz