Stopové prvky a ich význam v tele

5 najdôležitejších bodov článku

• Čo sú stopové prvky?
• Aký význam majú stopové prvky pre zdravie?
• Koľko železa by mala žena denne prijať?
• K čomu vedie nedostatok medi v tele?
• Čo je najbohatším zdrojom selénu?

Hoci sú potrebné len v malých množstvách (rádovo v mikrogramoch alebo miligramoch denne), tieto látky majú významný vplyv na mnohé biologické funkcie. Hrajú kľúčovú úlohu pri fungovaní enzýmov, hormónov a ďalších biologických procesov.

 

Čo sú stopové prvky

Nutrične dôležité stopové prvky sú kľúčom k zdravej ľudskej strave. V ľudskom tele sú prítomné v nepatrnom množstve, zvyčajne menej ako 0,01 % telesnej hmotnosti.

 

Tieto prvky zohrávajú dôležitú úlohu v mnohých životne dôležitých procesoch, ako sú metabolické funkcie, regenerácia tkanív, rast a vývoj.

 

Keďže ľudské telo si tieto prvky nedokáže vyrobiť samo, musia sa získavať prostredníctvom stravy alebo doplnkov.

 

Pri nadmernej konzumácii však môžu mať toxické účinky. Medzi tieto esenciálne stopové prvky patria najmä železo, meď, kobalt, zinok, selén, chróm, jód a molybdén.

 

Význam stopových prvkov pre zdravie

Stopové prvky sú pre ľudské zdravie nevyhnutné, pretože podporujú širokú škálu kľúčových telesných funkcií.

 

Predovšetkým sú dôležité pre správne fungovanie enzýmov a hormónov, ktoré riadia metabolizmus, produkciu energie a udržiavajú rovnováhu v tele.

 

 

Vďaka ich prítomnosti sa bunky môžu správne regenerovať a tkanivá môžu rásť, čo podporuje celkový rast a vývoj organizmu.

 

Stopové prvky sú tiež veľmi dôležité pre imunitný systém, pomáhajú telu bojovať proti infekciám a chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi, čo spomaľuje proces starnutia.

 

Okrem toho podporujú zdravie kostí, kože a svalov, čo je dôležité pre dlhodobú vitalitu a pohyblivosť. Regulujú rovnováhu tekutín a elektrolytov v tele, čím prispievajú k optimálnemu fungovaniu nervového systému a srdca.

 

Mnohé stopové prvky zohrávajú úlohu aj pri udržiavaní hormonálnej rovnováhy a pomáhajú predchádzať rôznym chronickým ochoreniam, ako sú kardiovaskulárne problémy, cukrovka alebo poruchy štítnej žľazy.

 

Železo

Železo sa nachádza vo všetkých bunkách tela a zohráva dôležitú úlohu pri prenose kyslíka, pretože je súčasťou hemoglobínu v krvi a myoglobínu vo svaloch.

 

Vzhľadom na stratu železa počas menštruácie majú ženy v reprodukčnom veku vyššiu potrebu tohto prvku ako muži. Z tohto dôvodu je odporúčaná denná dávka železa pre ženy vo veku 11 až 50 rokov stanovená na 18 mg, zatiaľ čo pre mužov starších ako 19 rokov je to len 10 mg denne.

 

Pre ženy je často ťažké dosiahnuť vyšší príjem železa, najmä preto, že ich celkový kalorický príjem je relatívne nízky.

 

Deti majú zvýšenú potrebu železa aj v období rýchleho rastu a tehotné ženy môžu mať problémy s jeho dostatočným príjmom.

 

Vstrebávanie železa je ovplyvnené viacerými faktormi. Hemové železo, ktoré sa nachádza v mäse, hydine a rybách, sa vstrebáva oveľa lepšie ako nehémové železo, ktoré sa nachádza v rastlinných aj živočíšnych produktoch.

 

Vitamin C (kyselina askorbová) napomáha vstrebávaniu nehémového železa, zatiaľ čo vláknina, fytáty a niektoré ďalšie stopové prvky môžu jeho vstrebávaniu brániť.

 

Najlepšími zdrojmi železa sú červené mäso (hovädzie a jahňacie), hydina, najmä morčacie a kuracie mäso, ryby ako tuniak a losos a vnútornosti (napríklad pečeň).

 

Medzi rastlinné zdroje železa patria strukoviny (fazuľa, šošovica, cícer), tofu, celozrnné výrobky, orechy a semená, ako aj zelená listová zelenina.

 

 

Nedostatok železa sa môže prejavovať rôznymi príznakmi. Najčastejšími príznakmi sú únava, slabosť, bledá pokožka, dýchavičnosť, závraty a bolesti hlavy.

 

V pokročilých prípadoch sa môže vyvinúť anémia, stav, pri ktorom je nedostatok červených krviniek alebo hemoglobínu, čo vedie k vážnejšiemu oslabeniu imunitného systému a zhoršeniu celkového zdravotného stavu.

 

 

Meď

Meď, ktorá je tretím najrozšírenejším stopovým prvkom v ľudskom tele, zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe zdravých červených krviniek, kde spolupracuje so železom.

 

Je tiež základnou zložkou mnohých enzýmov, ktoré sa podieľajú na rôznych chemických reakciách v tele. Okrem toho meď pomáha udržiavať pevnosť a zdravie ciev, nervov a kostí.

 

Okrem toho prispieva k antioxidačným mechanizmom, ktoré chránia bunky pred oxidačným stresom neutralizáciou voľných radikálov, a podporuje syntézu neurotransmiterov, ktorá je nevyhnutná na udržanie zdravých nervových buniek.

 

Odporúčaná denná dávka medi sa líši podľa veku a pohlavia, pričom dojčatá potrebujú 200 µg denne, deti vo veku 1 - 3 roky 300 µg, dospelí 900 µg a tehotné alebo dojčiace ženy 1 300 µg.

 

Meď sa nachádza v rôznych potravinách, vďaka čomu ju možno ľahko získať vyváženou stravou.

 

Medzi hlavné zdroje medi patria morské plody, najmä ustrice, vnútornosti, ako je pečeň, a červené mäso. Medzi rastlinné zdroje patria orechy, najmä kešu, semená, celozrnné obilniny, strukoviny, ako je šošovica a cícer, a tmavá čokoláda.

 

Nedostatok medi, hoci je u zdravých jedincov zriedkavý, môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Medzi príznaky patrí anémia spôsobená poruchou metabolizmu železa, ktorá môže viesť k únave a slabosti.

 

Medzi ďalšie príznaky patria neurologické problémy, ako je brnenie a necitlivosť končatín, strata koordinácie a kognitívne ťažkosti.

 

S nedostatkom medi môžu súvisieť aj zdravotné problémy s kosťami vrátane zvýšeného rizika osteoporózy a zlomenín. Nedostatok medi môže mať za následok predčasné šedivenie alebo zmeny štruktúry vlasov v dôsledku jej úlohy pri tvorbe melanínu.

 

Kobalt

Kobalt je stopový prvok, ktorý sa v tele nachádza vo veľmi malom množstve, približne 1 mg. Je súčasťou kobalamínov (koenzýmov) a hrá dôležitú úlohu vo všetkých živých organizmoch.

 

Kobalt sa podieľa na Krebsovom cykle, kde pomáha rozkladať cukry na energiu. Ako samostatný prvok sa nepovažuje za esenciálny; jeho hlavný význam spočíva v tom, že je kľúčovou zložkou vitaminu B12, ktorý je pre telo nevyhnutný.

 

Pomáha pri tvorbe červených krviniek a pri produkcii látok, ktoré chránia telo pred infekciami. Je tiež dôležitý pre metabolizmus tukov, sacharidov a bielkovín a podieľa sa na premene kyseliny listovej na jej aktívnu formu.

 

 

V nervovom systéme zohráva kobalt dôležitú úlohu pri prevencii poškodenia nervových vlákien a pomáha udržiavať plynulý prenos nervových impulzov.

 

Odporúčaná denná dávka kobaltu je 5 až 8 mg denne. Ak je potrebné kobalt doplniť, najlepšie je prijímať ho prostredníctvom vitaminu B12.

 

Kobalt sa nachádza v potravinách, ako sú pečeň, obličky, mäso, morské plody (ustrice, mušle), ryby, mliečne výrobky, fermentované sójové výrobky a pivo.

 

Menšie množstvo sa nachádza v niektorých druhoch zeleniny, ako je špenát, hlávkový šalát, kapusta, figy a strukoviny. Telo využíva kobalt najmä z potravín bohatých na vitamin B12.

 

Nedostatok kobaltu súvisí s nedostatkom vitaminu B12 a môže spôsobiť zhubnú anémiu. Tá sa prejavuje únavou, slabosťou, mravčením končatín, úbytkom hmotnosti, nevoľnosťou, bolesťou hlavy a zmätenosťou.

 

Dlhodobý nedostatok môže spôsobiť neurologické poruchy, poškodenie nervov, stratu pamäti a v extrémnych prípadoch aj psychické problémy.

 

Zinok

Zinok je kľúčový prvok, ktorý je súčasťou viac ako 200 enzýmov a vďaka svojej funkcii v polymerázach nukleových kyselín zohráva dôležitú úlohu v metabolizme nukleových kyselín, replikácii buniek, obnove tkanív a raste.

 

Medzi tieto enzýmy závislé od zinku patria enzýmy, ktoré môžu obmedziť rýchlosť syntézy DNA. Okrem toho má zinok množstvo dôležitých biologických interakcií s hormónmi a podieľa sa na ich tvorbe, ukladaní a vylučovaní.

 

Odporúčaná denná dávka zinku pre dospelých vo veku 25 až 51 rokov je 7 mg pre ženy a 10 mg pre mužov. Pre tehotné ženy je od štvrtého mesiaca odporúčaný príjem 10 mg, dojčiace matky by mali prijímať 11 mg denne.

 

Najdôležitejšími zdrojmi zinku sú mäkkýše, najmä ustrice, hovädzie mäso a iné červené mäso.

 

Dobrým zdrojom zinku je aj hydina, vajcia, tvrdé syry, mlieko, jogurt, strukoviny, orechy a celozrnné výrobky.

 

 

Vstrebávanie zinku môže byť negatívne ovplyvnené viacerými faktormi v strave, ako sú iné minerály, fytáty a vláknina.

 

Zdá sa, že zinok pochádzajúci zo živočíšnych zdrojov sa vstrebáva lepšie ako zinok z rastlinných potravín.

 

Selén

Selén je známy svojimi antioxidačnými vlastnosťami, čo znamená, že pomáha chrániť naše bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi. Selén je tiež nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy, ktorá reguluje náš metabolizmus.

 

Odporúčaná denná dávka selénu je 55 µg pre dospelých, 60 µg pre tehotné ženy a 70 µg pre dojčiace matky.

 

Možno ho ľahko získať z potravín, ako sú červené mäso, ryby (napr. tuniak a sardinky), para orechy, celozrnné obilniny, vajcia a mliečne výrobky.

 

Dostatok selénu môže znížiť riziko vzniku niektorých druhov rakoviny a podporiť zdravie srdca a mozgu. Naopak, nedostatok selénu môže viesť k vážnym problémom, ako je oslabená imunita alebo Keshanova choroba.

 

Príliš veľa selénu môže byť tiež škodlivé a spôsobiť príznaky, ako je vypadávanie vlasov, únava alebo tráviace problémy. Maximálny príjem u dospelých by nemal prekročiť 400 µg denne.

 

NÁŠ TIP: Vyskúšajte naše Para ořechy raw & natural. Para orechy sú jedným z najbohatších zdrojov selénu. Len jeden para orech môže obsahovať až 95 µg selénu, čo spĺňa alebo prevyšuje odporúčanú dennú dávku pre dospelého človeka.

 

 

Všeobecne sa odporúča konzumovať 1-3 para orechy denne, čo by malo stačiť na zabezpečenie dostatočného príjmu selénu bez rizika toxicity.

 

Jód

Jód je nevyhnutný pre správnu funkciu štítnej žľazy, ktorá ho využíva na produkciu hormónov tyroxínu (T4) a trijódtyronínu (T3).

 

 

Tieto hormóny sú dôležité pre reguláciu metabolizmu a ovplyvňujú, ako efektívne telo premieňa potravu na energiu.

 

Jód je tiež veľmi dôležitý pre rast, najmä počas tehotenstva a v ranom detstve, keď jeho nedostatok môže spôsobiť vážne problémy vo vývoji.

 

Primerané množstvo jódu je potrebné aj pre správny vývoj mozgu a jeho nedostatok môže viesť k poruchám kognitívnych funkcií a problémom s učením.

 

Odporúčaná denná dávka jódu sa líši v závislosti od veku a životného obdobia. Pre dospelých je to 150 µg/deň, pre tehotné ženy 220 µg/deň a pre dojčiace ženy 290 µg/deň. Deti potrebujú 90 až 120 µg/deň v závislosti od veku.

 

Dobrými zdrojmi jódu sú chlieb, mliečne výrobky, vajcia, ryby, jódovaná soľ, morské riasy - najmä kelp, mäso, orechy a morské plody.

Hoci stopové prvky sú potrebné len v malom množstve, ich vplyv na zdravie je obrovský. Vyvážená strava bohatá na rôzne potraviny zabezpečuje dostatočný príjem týchto dôležitých minerálov.

 

Preto je dôležité mať pestrú a kvalitnú stravu, aby vaše telo dostávalo všetky stopové prvky potrebné na správne fungovanie.

 

 

Autor: Nikol Rusňáková

 

Na kvalite a presnosti informácií, ktoré vám poskytujeme v našich článkoch, nám záleží rovnako ako na samotných produktoch. Ak v našich článkoch nájdete chybu, preklep alebo nezrovnalosť, dajte nám o tom vedieť na info@herbalus.sk alebo nám zavolajte na +420 735 158 122.

 

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK218751/

https://www.osmosis.org/answers/trace-elements

https://www.healthline.com/health/copper-deficiency#diagnosis

https://www.nzip.cz/clanek/1152-zinek

https://www.templehealth.org/services/conditions/iodine-deficiency

https://www.humanitas.net/wiki/mineral-salts/cobalt/